E la vista - Tom

Harryho posledná myšlienka pred osudným pádom patrila Siriusovi a všetkým priateľom. Vedel že je koniec.

Dopad bol tvrdý a Harryho pripravil o vedomie...

"Pán profesor, ako je tomu chlapcovi?" spýtal sa mladý študent riaditeľa školy Rokfort.

"Už lepšie, vďaka vám, Thomas. Madam Pomfreyová mu dala dávku povzbudzujúceho elixíra, čo nevidieť by sa mal prebudiť. Uďeľujem Slizolinu päťdesiat bodov." povedal profesor Dippet.

"Ďakujem, pane. To nebolo nutné."

"Načo toľká skromnosť, Tom? Zachránil si mu život." usmial sa naňho a potľapkal Toma po pleci.

"Išiel som len náhodou okolo. Som si istý že každý by urobil to isté na mojom mieste." ozval sa sedemnásť ročný študent.

"To máš možno pravdu, ale podarilo sa to tebe. Chlapec by sa mal čoskoro prebrať možno by si za ním mohol prísť, po vyučovaní."

"Samozrejme, pane. Len tak čisto zo zvedavosti neviete kto by to mohol byť?" spýtal sa Tom.

"Bohužiaľ nie. Chlapec nám to bude musieť objasniť sám, keď sa preberie. Teraz by si však už mal ísť Tom. Pokiaľ sa nemýlim onedlho sa ti končí hodina s profesorom Dumbledorom."

"Nemýlite sa. Dovidenia, pán riaditeľ." odpovedal Tom a pobral sa k východu z riaditeľovej pracovne.

"Dovidenia, Tom." počul ešte predtým než za sebou zavrel dvere.

Mladý Riddle sa vybral smerom k učebni obrany proti čiernej mágii. Celou cestou premýšľal nad chalanom, ktorého našiel viac mrtveho ako živého na okraji Zakázaného lesa.

Už na pohľad bolo jasné že nie je ztadeto. Vyzeral tak na pätnásť, šestnásť rokov. Mal čierne, strapaté vlasy, podobné mal aj on v trinástich a modrozelené oči.

Tom sa prestal zaoberať svojimi myšlienkami, lebo sa dostal pred učebňu obrany proti čiernej mágii.

Zaklopal na dvere a vstúpil.

Celá trieda, vrátane profesora Dumbledora naňho stočila pohľad.

"Prepáčte pán profesor, ale profesor Dippet sa chcel so mnou rozprávať." ospravedlnil sa.

"Dobre teda. Sadnite si pán Riddle. Som si istý že spolužiaci vám objasnia čo sme preberali." povedal Dumbledor a sledoval Toma skúmavým pohľadom.

Tom si sadol na jediné voľné miesto, vedľa Averyho. Dumbledor ešte asi päť minút vysvetľoval novú látku, stihol zadať úlohu a bol koniec hodiny.

Teraz mali už len dvojhodinovku elixírov s Greenom. Tom bol rozhodnutý navštíviť toho chlapca. Nebolo v tom nič viac len zvedavosť. Chcel vedieť koho to vlastne "zachránil".

Teraz mal chvíľu voľna, bola totiž obedová prestávka. Averymu a spol. dal jasne najavo že si neželá aby ho ktokoľvek z nich obťažoval otázkami.

Sadol si za stôl, svojej fakulty, teda Slizolinu. Z tašky si vytiahol jednu vcelku zaujímavú knihu, zo Zakázaného oddelenia. Vypožičal si ju len nedávno a zamračil sa nad tým koľko musel bojovať o to aby dostal povolanie si ju požičať.

A to všetko, kvôli tomu starému bláznovi Dumbledorovi. Vypýtal si povolenie od riaditeľa, ale Dumbledorovi sa nepáčilo že má ísť niekto ako on do Zakázaného oddelenia.

Tom nahnevane prižmúril oči. Dumbledor mu hrozne liezol na nervy. Tomovi bolo jasné že mu Dumbledor nedôveruje. To by mu ani tak nevadilo, ale už niekoľko krát si všimol že ho ten starý hlupák sleduje.

Otvoril ťažkú knihu s názvom:

Najhlbšia čierna mágia a jej vznik.

Pretáčal stránky až sa napokon zastavil na päťdesiatej tretej a pokračoval v čítaní. Sem tam sa napil pomarančového džúsu a zjedol kúsok z kuraťa.

Skoro nakonci prestávky bol už na sedemdesiatej druhej strane, zaklapol knihu, dal ju naspäť do tašky a pobral sa do žalárov.

Elixíri nemal veľmi v obľube, ale išli mu výborne. Veď to aj niečo stálo. Bifľovanie celé noci, kým pochopil správny princíp postupovania pri miešaní elixírov.

Rovnako ako elixíri nemal rád ani Greena. Bol to Dumbledorov priateľ a vo všetkom s ním súhlasil. Rovnako tak aj v názore naňho. Bol však prísnejši a k nemu nespravodlivý.

Sadol si do predposlednej lavice, jedinej, ktorá bola voľná a vytiahol si písacie potreby. Na dnešnej dvojhodinovke písali testy, ktoré mali preveriť ich vedomosti z minulého roka.

Na začiatku školského roka vždy písali testy z minulého ročníka a tento rok nemal byť iný.

Dobre vedel čo ich čaká. Prvú hodinu budú písať, a na druhej im Green zadá nejaký elixír, ktorý budú musieť správne pripraviť.

A tak sa aj stalo. Hneď ako profesor Green vstúpil, rozdal im testy, poučil ich o pravidlách a opatreniach proti podvádzaniu a napokon im dovolil začať.

Tom sa pozrel na svoj pergamen, na ktorom mal zaškrtnúť správne odpovedi. Testy boli vždy jednoduché, hlavne kvôli tomu že tam boli možnosti.

Tom ten svoj stihol vyplniť za pol hodinku a zvyšok hodiny očami hypnotizoval ostatných študentov a skúšal si na nich legilimenciu. Vždy keď sa nudil považoval za zábavné čítať myšlienky svojim rovesníkom.

Veľmi sa zabával nad ich nezmyselnými pocitmi.

Dnes to nebolo inak. Niekoľko krát si musel dávať pozor aby nevybuchol od smiechu.

Onedlho im Green prikázal odložiť brká a pozbieral si práce. Potom začal každému zadávať elixír na prípravu. Tomovi sa ušiel kosťorast, samozrejme jeden z najťažších.

Dobre vedel že si naňho Green zasadol a dosť ho to štvalo. Nakoniec sa aj tak vždy usmieval nad výrazom Greenovej tváre, keď aj ten najpiplavejší elixír uvaril správne.

Aj keď nebol niekdy na hodinu pripravený, našiel si vždy dobrý spôsob ako profesorov oklamať.

Na konci hodiny odovzdal svoj správne pripravený elixír Greenovi a pobral sa rovno na ošetrovňu...